Najrozšírenejšie Bratstvo sv. škapuliara je pri reholi karmelitánov. Ich cieľom je vrelá láska k Bohorodičke. Volá sa Bratstvom Panny Márie karmelskej. Karmelitánsky škapuliar je hnedej, tmavogaštanovej farby s obrazom Panny Márie, podávajúcej škapuliar sv. Šimonovi Štokovi. Cirkev v Anglicku bola v 13. storočí vystavená mnohým nepríjemnostiam zo strany vládnucej moci, a tak aj pre karmelitánsky rád to boli ťažké časy. Rádu hrozila likvidácia, preto vtedajší generálny predstavený Šimon Štok, ktorý žil v povesti svätosti, sa spolu so svojimi spolubratmi celkom zasvätil Panne Márii. Prosil ju o zvláštne znamenie pomoci pre karmelitánsky rád, ktorý nosí vo svojom názve jej meno, aby mu udelila privilégiá a zachovala ho. Karmelitánska tradícia hovorí, že sv. Šimon Štok, brat Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel, sa k nej vrúcne modlil slovami antifóny: „Flos Carmeli“ – „Kvet Karmelu“. Panna Mária mu dala odpoveď. Zjavila sa mu obklopená anjelmi v noci z 15. na 16. júla 1251 v kláštore Karmelitánov v anglickom meste Cambridge. Ukázala na škapuliar a povedala:
„Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, znak môjho bratstva pre teba a pre všetkých Karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“
Panna Mária
Pobožnosť spojená so škapuliarom sa rozvíjala na základe dvoch zjavení:
Zjavenie, ktoré mal Šimon Štok – týka sa večnej spásy, ktorú dosiahnu tí, ktorí zomierajú v habite karmelitánskeho rádu.
Zjavenie, ktoré mal pápež Ján XXII. v roku 1322. V prvú sobotu mesiaca budú z očistca vyslobodení tí, ktorí zbožne nosili na sebe
posvätený škapuliar, zachovali čistotu podľa svojho stavu a modlili sa určené modlitby.
Tieto výsady, týkajúce sa všetkých veriacich, ktorí budú nosiť škapuliar, prispeli k popularite škapuliarskej pobožnosti.
Cirkev niekoľkokrát potvrdila výsady škapuliara a podporila túto pobožnosť. Pápež Klement VII. bulou Ex clementi zo dňa 12.
augusta 1530 potvrdil všetky milosti a výsady karmelitánskeho rádu. Aj pápež Pavol V. bulou zo dňa 5. júla 1612 potvrdil
tieto výsady. Pobožnosť škapuliara vo veľkej miere prehĺbil pápež Pius XII. listom Magna charta pobožnosti škapuliara, v ktorom napísal:
„Nikomu nie je neznáma skutočnosť, ako veľmi sa láska k Najsvätejšej Panne Márii pričiňuje k oživeniu katolíckej viery, k zmene zvykov, najmä vďaka tým formám pobožnosti, ktoré majú väčšiu moc osvecovať myseľ nebeským učením a rozpaľujú v dušiach ochotu žiť dokonalejší kresťanský život. V prvom rade k nim patrí pobožnosť karmelitánskeho škapuliara, ktorá sa svojou jednoduchosťou prispôsobuje chápaniu každého človeka a veľmi sa rozšírila medzi veriacimi kresťanmi, prinášajúc spásonosné plody.“
Pius XII.
Pápež Ján Pavol II. dal odporúčanie Kongregácii pre bohoslužbu a disciplínu sviatostí v roku 1996,
ktorá schválila Obrad požehnania a vkladania karmelitánskeho škapuliara. Bratstvo Panny Márie škapuliarskej
totiž patrí do veľkej karmelitánskej rodiny, pretože úcta k Panne Márii vyjadrená nosením škapuliara,
vďaka svojim dejinám a vývinu sa týka mnohých skupín ľudí:
Rehoľníci a rehoľnice.
Svetský rád (nazývaný aj tretí rád).
Členovia Bratstva Panny Márie škapuliarskej.
Všetci, ktorí prijali škapuliar a žijú podľa jeho spirituality v rozličných spoločenstvách v ktorých sa združujú.
Prijatím škapuliara sa veriaci stáva príslušníkom karmelitánskej rodiny, čo mu umožňuje žiť ako „brat“
a „sestra“ Panny Márie v jednote s Karmelom. Všetci sa zaväzujú horlivo uctievať Pannu Máriu v
duchu karmelitánskej spirituality, avšak podľa toho, akým spôsobom je daný veriaci spojený s „Rodinou Panny Márie“.
Nosením škapuliara sa stáva každý členom karmelitánskej rehole, a tak sa stáva účastným všetkých modlitieb, pobožností, almužien,
pôstov a iných duchovných pokladov rehole v celej Cirkvi.
Každý člen stojí pod zvláštnou ochranou Matky Božej v zemských nehodách a nebezpečenstvách duše, keď zbožne nosieva toto mariánske rúcho (škapuliar).
Nie menší úžitok plynie z mnohonásobných odpustkov, ktoré môžu prijať všetci členovia. Aj po smrti sa stávajú účastnými týchto pokladov, ak za svojho
života plnili členské povinnosti Bratstva. O tom svedčí aj 6 lekcia kňazského breviára, potvrdená pápežom Pavlom V. v roku 1612.
Preblahoslavená Panna svoju milú rehoľu karmelitánov vyznačila mnohým dobrodením nielen tu na zemi, ale pobožne veríme,
že svoje dietky, ktoré sú privtelené ku škapuliarskemu Bratstvu, v očistci teší materinskou milosťou a pomáha im svojim
príhovorom u Boha pre skoršie dosiahnutie nebeského kráľovstva, ak za svojho života zachovávali isté pôsty, predpísané modlitby
a čistotu podľa svojho stavu.
Panna Mária povedala Šimonovi Štok-ovi: „Kto v škapuliari zomrie, nezakúsi večného ohňa.“ Škapuliar nás chráni pred samotným peklom, ale nie ten kúsok vlnenej látky alebo medaila, ktorú nosíme na krku, ale orodovanie Matky Božej. Ak neustále nosíš jej znak sv. škapuliar, a žiješ v milosti posväcujúcej, Panna Mária ti vyprosí milosť zotrvania v dobrom až do smrti. Ak by si predsa upadol do smrteľného hriechu, Panna Mária, Matka ustavičnej pomoci, ti vyprosí milosť úprimnej ľútosti.
Táto výsada nebola zjavená sv. Šimonovi Štokovi, ale pápežovi Jánovi XXII. sa zjavila Panna Mária a povedala mu:
Pápež Ján XXII. túto výsadu uverejnil v bule Sacratussuni uti culmime 3. 3. 1322 a pápež Pavol V. ju tiež potvrdil 5. 6. 1612 dekrétom, v ktorom píše:„Ján, námestník môjho Syna, mne máš čo ďakovať za svoju vysokú dôstojnosť, lebo ja som ti ju vyprosila u svojho Syna. Od teba očakávam slávnostné schválenie karmelitánskej rehole, ktorá pochádza z môjho vrchu Karmel... Ak niekto z tejto rehole alebo jej Bratstva sa rozlúči so životom a pre svoje hriechy príde do očistca, vtedy ja, ako nežná matka, zostúpim do tohto očistného miesta v sobotu po ich smrti. A tých, ktorí tam ešte budú, vyvediem do blažených príbytkov večného života.“
Panna Mária
„Otcom karmelitánom sa dovoľuje kázať, že kresťanský ľud môže veriť v pomoc, ktorej sa dostane dušiam členov karmelitánskej rehole a Bratstva, že Preblahoslavená Panna duše tých, ktorí zbožne zomreli a za svojho života nosili škapuliar, zachovávali stavovskú čistotu, modlievali sa malé mariánske hodinky alebo sa v stredu a sobotu zdržovali mäsa, po ich smrti v sobotu, ktorý deň je zasvätený Matke Božej, príde im na pomoc svojím prihovorením sa u Syna.“
Ján XXII.
Každý deň sa pomodliť modlidbu:
modlitba
Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná. Amen.
Musí byť splnomocneným kňazom prijatý do Bratstva a osobne oblečený do sv. škapuliara
Musí neustále nosiť škapuliar, alebo náhradnú medailu. Zložiť ho môže len v súrnych prípadoch (umývanie, kúpanie, operácia a pod.)
Roztrhnutý/zničený používaním škapuliarik/medailu musí nahradiť novým, ktorý si dá posvätiť len kompetentnému kňazovi
(roztrhnutý/zničený používaním škapuliar nezahadzujeme ale spálime ho, zahodením by sme prejavili neúctu).
Kto niekoľko týždňov nenosil škapuliar, alebo ho z nejakej príčiny zabudol nosiť, zbavil sa na ten čas duchovných
výhod Bratstva. Kto to zanedbal dlhší čas, musí sa znova hlásiť o prijatie a oblečenie do škapuliara.
Musí sa snažiť o kresťanskú dokonalosť.
Musí pestovať a rozširovať lásku k Panne Márii karmelskej (ak prijal 5-násobný škapuliar, musí rozširovať ešte aj lásku
k Najsvätejšej Trojici, k Sedembolestnej, k nepoškvrnenému počatiu Panny Márie a k najsvätejším Srdciam Pána Ježiša a Panny Márie).
Tí, ktorí si chcú získať výsadu prvej soboty, majú sa denne modliť mariánske hodinky (poprípade sa v stredu a
sobotu zdržať mäsa (okrem Vianoc), alebo sa môžu dohodnúť s kňazom na inom dobrom skutku). Kňazom sa počíta
recitácia riadneho breviára. Majú tiež zachovávať čistotu podľa svojho stavu. Úplné odpustky pre členov
Členovia Bratstva Panny Márie škapuliarskej môžu získať úplné odpustky za obvyklých podmienok
(sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca, okrem toho si treba vzbudiť úmysel získať úplné
odpustky a vylúčiť akúkoľvek trvalú záľubu k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému) v deň vstupu do Bratstva Panny Márie škapuliarskej a na tieto sviatky:
Panny Márie z hory Karmel (16. júla)
Sv. proroka Eliáša (20. júla)
Sv. Šimona Štoka (16. mája)
Sv. Terézie z Lisieux (1. októbra)
Sv. Terézie Avilskej (15. októbra)
Všetkých Svätých Karmelu (14. novembra)
Sv. Jána z Kríža (14. decembra)
Čistým životom sa stávať hodným materinskej lásky Kráľovnej Karmelu.
Aspoň raz v mesiaci, a najmä pri príležitosti sviatkov Božej Matky pristupovať k sviatosti zmierenia a k sv. prijímaniu.
Navštevovať kostol (aj mimo nedele) a modliť sa k najsvätejšej Matke
V tretiu nedeľu mesiaca sa zúčastniť na škapuliarskej procesii v karmelitánskom kostole (ak je to možné) a rozširovať škapuliarsku pobožnosť.
V každom možnom čase konať dobrovoľné sebazapieranie (malé umŕtvovania)
Vzývať o ochranu Pannu Máriu strelnými modlitbami, ako napr.
Zaujímať sa o karmelitánsky rád: jeho históriu, vývoj, činnosť. Pomáhať mu modlidbou, almužnou, získavať mu priateľov, ako aj dobré a sväté povolania.Kráľovna posvätného škapuliara, vezmi ma pod plášt svojej ochrany..
strelná modlitba
Kráľovná škapuliara a Matka milosrdenstva, zasväcujem ti nielen moju dušu a večné šťastie, ale prijmi, Nepoškvrnená Panna, aj moje telo, aby si ho mohla účinne brániť pred hriechom a žiadostivosťou, pokušeniami sveta a chorobami, pred lenivosťou a nástrahami zlého ducha. Zošľachti moje srdce podľa Najsvätejšieho Srdca tvojho Syna Ježiša Krista. Mária! Odovzdávam ti moje myšlienky, modlitby, prácu, city, rozum, pamäť a vôľu, aby si ich usmerňovala pre moje dobro a pre dobro Cirkvi. Prostredníctvom šiat tvojich čností pošli na tento svet Kristov pokoj a lásku, lebo on je Boh a žije a kraľuje s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
modlitba